Spisovatel´ Ilustrátor

Děti ze Slovenska vymyslely příběhy - staly se  spisovateli. Děti z Čech se tentokrát staly ilustrátory a k příběhům nakreslily obrázky.  Tu si  môžete prečítať naše príbehy.

Sloník

Spisovateľ: Dominik Melich

Ilustrátori:S. Seidlová, H. Řimnáč a V. Aulický

                   L. Hodanová, P. Boček   

 

 Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden cirkus. V tom cirkuse vystupovalo veľa zvierat: slon, opica, lev, zebra, had a medveď. Najväčší a najkrajší z nich bol sloník. Opici sa to nepáčilo, preto na sloníka stále pľula. Sloník to nemal rád. Povedal jej: „Prestaň na mňa, prosím ťa, pľuť. Je to neslušné a nechutné.“ Ale opica ho neposlúchla. Sloník sa nahneval a povedal: „Dosť! Už mám toho dosť!“ Z válova si nabral vodu do chobota a striekol ju priamo na opicu. A opica konečne po deviatich rokoch prestala na sloníka pľuť. 

 

 

Stratená ceruzka 

Spisovateľ: Vladko Gubala, Števko Vincze   

Ilustrátori: L. Hrbáčová a  A. Ekrtová

                   P. Kafka, D.Cífka 

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna ceruzka. Volala sa Lenka. Bola v škole a práve bola veľká prestávka. Vtedy ju stratila Nikolka. Tá ceruzka sa odkotúľala von a spadla do mláky. Celá premočená sa kotúľala po chodníku a zrazu ju našiel Miško. Odniesol ju ku kamarátke Alenke, ale o týždeň sa zase stratila. Vtedy sa už aj zlomila. Našťastie ju našlo strúhatko a pomohlo jej. Pekne ju zastrúhalo. Odvtedy sú kamaráti a sedia spolu v jednom peračníku.

 

 

Trpaslíci

Spisovateľ: Maroško Tokár, Renáto Babušák        

Ilustrátori: L.Mihalčíková, L. Hodanová,

                   N. Krbová

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno mesto. V tom meste žili trpaslíci. Tí trpaslíci boli malí ako zrnko. Jedli iba chlieb a pili kvapku vody. Raz sa vybrali na výlet do džungle. Prišli do džungle a stratili sa. Naháňal ich tam lev. Oni sa mu skryli v kríku. Tam ich vystrašila kobra. Vyskočili rýchlo von, vyliezli gepardovi na chrbát a ten ich rýchlo odniesol domov.   

   

 

Neposlušné písmenká

Spisovateľka: Katka Ďurianová                

Ilustrátori: K.Paurová 

                   L. Hrbáčová

Bola raz jedna abeceda, ktorá sa raz pohádala. Všetky písmenká boli pomiešané. Keď prišla do školy pani učiteľka Janka, písmenká napravila. Vysvetlila im, aby sa už nikdy nepomiešali, lebo sa deti nenaučia, ako ide za radom abeceda.

 

 

Najlepšie jedlo 

Spisovateľka: Barborka Burešová        

Ilustrátori: L. Hrbáčová a A. Ekrtová

Boli prázdniny. Zrazu ráno zazvonil a zobudil ma náš zvonec pri dverách. Bola to moja najlepšia kamarátka Saška. Ale vôbec som sa na ňu nehnevala, veď je to moja kamoška! Rýchlo som sa umyla, obliekla a išla ju privítať.
Obe sa rady hráme, tak sme si vzali zajačiky, sladkosti a vymýšľali čo ideme robiť. Práve sme sa tvárili, že sme kuchárky, keď Saška dostala dobrý nápad. Hneď sa mi zapáčil. Chcete ho vedieť aj vy? Tak teda vám ho poviem. Navrhla, aby sme si uvarili pravý kamarátsky ovocný šalát. Šli sme preto do obchodu a nakúpili zo všetkých druhov ovocia čo tam mali. Ľudia okolo nás zvedavo pozerali, ale my sme si z nich nerobili ťažkú hlavu. Cestou domov sme vymýšľali recept, ale dáko nás nič nenapadlo. Preto sme doma poprosili moju maminu, aby nám pomohla. Tá dlho nepremýšľala a hneď vedela, čo robiť.
Pustili sme sa teda do varenia. Najprv sme si slávnostne založili zástery a prichystali misky na ovocie. Mamina nám pokrájala všetko ovocie na drobné kúsky. Pozorne sme ju sledovali. Ak by ste chceli vedieť postup, tu je: najprv sme dali do misky ako prvé pokrájané krásne veľké červené jablko, ako druhé velikánsky žltý banán a tak to pokračovalo s inými druhmi. Trochu sme si so Saškou oddýchli pri televízore a potom sa šli pozrieť na náš šéfkuchársky výtvor. Už na chodbe bolo cítiť vôňu nášho šalátu. Veľmi sme sa naň tešili. Keďže ešte nebol celkom hotový, lebo si musel „oddýchnuť“, ešte sme vybehli na dvor a mamine sme povedali, aby nás zavolala. Práve sme sa naháňali, keď sme počuli, ako nás mamina volá a zo všetkých síl sme utekali hore schodmi.
Pri vyzúvaní topánok sme zavoňali vôňu a silno sme si stisli ruky a obidve naraz pošepli: Ideme do toho spolu! Chytro sme si posadali a ochutnali šalát. Cítili sme niečo jedinečné, niečo také, čo sme ešte nikdy predtým necítili. Pochopili sme, že sme dali do neho náš spoločný cit. A ak chcete vedieť, odvtedy, čo sme šalát ochutnali, sme sa jeden a pol roka nepohádali! A v ten deň, čo sme sa pohádali, sme sa aj udobrili a naše priateľstvo je stále veľké.

 

 

O priateľstve

Spisovateľka: Saška Korytiaková           

Ilustrátori: V. Kotora

 Kde bolo, tam bolo, žila na zámku jedna princezná, ktorá sa volala Barborka. Tá princezná si veľmi priala mať dákeho kamaráta. V inej krajine žila mamička s oteckom, mali sedem detí a synčeka Janka Hraška.
Raz išiel Janko s bratmi kosiť trávu. Janka položili na zem a on sa rozprával s mravcami. Preletel okolo motýľ a spýtal sa Janka, či sa chce povoziť. Chcel a vyskočil mu na krídla. Práve leteli ponad rieku, keď sa vo vode čosi mihlo. Bola to pažravá šťuka. Janko spadol do rieky a ona otvorila papuľu a chmatla ho. Zjedla Janka. No mal šťastie, na blízku lovil kráľovský rybár. Nachytal za košík rýb. Doniesol ich do kuchyne a začal všetky čistiť. Ani nezbadal, že otvoril tú najväčšiu rybu, vyšlo z nej niečo živé. Janko Hraško spadol do jahodovej zmrzliny.
A práve teraz odnášali jahodovú zmrzlinu na stôl princeznej. Rodičia jej totiž hovorili, aby jedla špenátik a dostane nový kabátik. Nie, nechcem! Tak papaj kalerábik, dostaneš hovoriacu bábu! Nechcem hovoriacu bábu! Chcem jahodovú zmrzlinu! Čo mali rodičia robiť? Podali princeznej jahodovú zmrzlinu a tá uvidela, že má niečo na lyžičke. Veď to je chlapček!
-Ako sa voláš?
-Janko Hraško. A ty?
-Ja som princezná Barborka. Mohol by si ostať?
-Áno, stratil som sa.
-Tak ostaň u nás bývať.
-Dobre!
Tešila sa princezná. Janko sa tešil tiež, ale nie dlho. Veľmi mu chýbala rodina.
-Prečo si taký smutný?
-Chýba mi rodina.
Princezná povolala Jankovu celú rodinku a všetci spolu šťastne žili na zámku. Janko Hraško s princeznou Barborkou sa stali najlepšími kamarátmi. 

 

Kúzelná škola 

Spisovateľka: Antónia Jefimová           

Ilustrátori: S. Seidlová, P. Kafka, D. Cífka

V čarovnej krajine bola kúzelná škola. Chodili do nej malí kúzelníci a čarodejnice. Chodila tam aj čarodejníčka Sabína. Bola veľmi šikovná a dokázala kúzla, ktoré ešte jej spolužiaci nevedeli. Stoličku zmenila na šmýkačku, lavice premenila na kolotoče a tabuľu začarovala na lúku s kvetmi. Kúzelná škola sa zmenila na ihrisko. Všetci sa neskôr naučili čarovať tak, ako Sabína.